Blockchain tvorí pevnú základňu pre kryptomeny, ako je napríklad Bitcoin. Tento dizajn zároveň umožňuje jednoduchšiu realizáciu medzinárodných transakcií, pretože obchádza menové obmedzenia, nestability alebo nedostatok finančnej infraštruktúry. Využíva pri tom distribuovanú sieť, ktorá dokáže osloviť kohokoľvek s prístupom na internet.
Technológiu blockchain prvýkrát opísali v roku 1991 výskumníci Stuart Haber a W. Scott Stornetta, ktorí mali víziu systému, kde by nebolo možné pozmeniť časové pečiatky v dokumentoch. Až takmer o dve desaťročia neskôr, s príchodom Bitcoinu v januári 2009, sa blockchain skutočne uplatnil v praxi.
Protokol Bitcoinu je postavený práve na blockchaine. Hlavným posolstvom je, že Bitcoin využíva blockchain na transparentné zaznamenávanie všetkých platieb alebo transakcií medzi stranami.
Výhody blockchainu
Napriek zdanlivej zložitosti môže potenciál blockchainu ako decentralizovanej metódy zaznamenávania údajov nájsť uplatnenie v nespočetných oblastiach. Od posilnenej ochrany súkromia a vyššej bezpečnosti cez nižšie spracovateľské poplatky až po menšie riziko chýb – blockchain by mohol zásadne zmeniť fungovanie mnohých organizácií a procesov.
Prínosy blockchainu
1. Presnosť záznamu
Transakcie v blockchainovej sieti overuje veľké množstvo počítačov a zariadení. Vďaka tomu sa čo najviac znižuje riziko ľudských chýb, keďže overovanie nie je v rukách jedinca. Aj keby jeden z počítačov v sieti spravil chybný výpočet, ovplyvnilo by to iba jednu kópiu blockchainu a zvyšná časť siete by takýto nesprávny záznam neprijala.
2. Nižšie náklady
Bežne ľudia platia banke za overenie transakcie alebo notárovi za overenie dokumentu. Pri blockchaine tieto tretie strany odpadávajú, čím sa eliminujú aj s nimi spojené poplatky. Napríklad pri platobných kartách musí obchodník platiť spracovateľské poplatky bankám a kartovým spoločnostiam. Bitcoin však nemá centrálnu autoritu a poplatky za prevody spravidla ostávajú minimálne.
3. Decentralizácia
Žiadne údaje v blockchaine sa neukladajú na jedno ústredné miesto, ale sú skopírované a rozdistribuované na sieť viacerých počítačov. Keď sa k blockchainu pridá nový blok, každé zariadenie v sieti túto zmenu okamžite zapíše. Vďaka ukladaniu informácií v distribuovanej sieti namiesto centrálnej databázy sa blockchain stáva oveľa ťažšie napadnuteľným a pozmeniteľným.
4. Efektívne transakcie
Transakcie spracované centrálnymi autoritami môžu trvať aj niekoľko dní. Ak vložíte šek v piatok večer, peniaze často vidíte na účte až v pondelok, a to najmä kvôli pracovným hodinám bánk. Blockchain však funguje nepretržite – 24 hodín denne, sedem dní v týždni, 365 dní v roku. V niektorých blockchainových sieťach môžu byť transakcie hotové a bezpečné už v priebehu niekoľkých minút, čo sa osvedčuje najmä pri cezhraničných prevodoch, ktoré inak blokuje časový posun a opakované potvrdenia všetkých zainteresovaných strán.
5. Súkromie transakcií
Mnohé blockchainové siete fungujú ako verejné databázy, čo znamená, že ktokoľvek s prístupom na internet si môže pozrieť zoznam transakcií v blockchaine. Hoci používatelia môžu vidieť podrobnosti o transakciách, nemajú prístup k osobným údajom o ľuďoch, ktorí tieto transakcie vykonali. Je častým mýtom, že napríklad Bitcoin je úplne anonymný – v skutočnosti je pseudonymný. Adresy peňaženiek sú viditeľné, a ak by sa s nimi spojili osobné informácie, je možné transakcie vysledovať.
6. Bezpečnosť transakcií
Keď je transakcia zapísaná do blockchainu, jej autenticita musí byť overená celou sieťou. Po úspešnom overení sa uloží do nového bloku a každý blok obsahuje vlastný unikátny kód (hash) a zároveň hash predchádzajúceho bloku. Tým pádom po pridaní bloku do reťazca ho už nie je možné spätne upraviť, pretože celá sieť by zmenu neakceptovala.
7. Transparentnosť
Mnohé blockchainy sú úplne open-source, čo znamená, že ktokoľvek môže nahliadnuť do ich kódu a skontrolovať ho, či neobsahuje bezpečnostné nedostatky. Táto otvorenosť zároveň znamená, že neexistuje jedna „hlavná“ autorita kontrolujúca kód. Navrhnúť úpravy môže teda ktokoľvek a na to, aby sa stali súčasťou systému, musí s nimi súhlasiť väčšina používateľov v sieti.
Súkromné alebo takzvané povolené (permissioned) blockchainy nemusia byť automaticky verejne prístupné a transparentné a slúžia napríklad vnútornej potrebe konkrétnej organizácie, ktorá chce mať podrobné a presné záznamy bez toho, aby boli verejne dostupné.
V budúcnosti však môže nastať situácia, že od verejne obchodovaných spoločností sa bude vyžadovať finančná transparentnosť prostredníctvom regulovaných blockchainových systémov. Využitie blockchainu pri účtovníctve a finančnom výkazníctve by totiž znemožnilo firmám falšovať čísla s cieľom vykazovať vyšší zisk, než v skutočnosti dosahujú.
8. Prístup k bankovým službám pre ľudí bez účtov
Azda najvýznamnejšou vlastnosťou blockchainu a kryptomien je to, že ich môže používať ktokoľvek bez rozdielu národnosti, pohlavia, miesta bydliska či kultúrneho zázemia. Podľa odhadov Svetovej banky (údaje z roku 2024) je na svete približne 1,3 miliardy dospelých, ktorí nemajú bankový účet ani možnosť inak si ukladať peniaze. Väčšina z nich žije v rozvojových krajinách, ktoré sa spoliehajú takmer výlučne na hotovosť.
Títo ľudia často dostávajú výplaty v podobe fyzických peňazí, ktoré si uchovávajú doma alebo na iných skrytých miestach, čím sa vystavujú riziku lúpeže a násilia. Kryptomeny síce nie sú úplne neukradnuteľné, ale pri správnom zaobchádzaní sú pre zlodejov oveľa menej dostupné než hotovosť.
Zhrnutie
Technológia blockchain predstavuje zásadný krok vpred v oblasti bezpečnosti, transparentnosti a rýchlosti transakcií. Jej možnosti sú veľmi široké – od kryptomien cez decentralizované databázy až po finančné a úradné služby. Vďaka svojej distribuuovanej povahe je pre mnohých symbolom slobody a menšej závislosti od tradičných inštitúcií. Ako sa bude blockchain vyvíjať ďalej, ukáže až čas, no už dnes je jasné, že má potenciál zásadne zmeniť fungovanie našich financií aj spoločnosti ako takej.
Pridaj komentár