Pozrime sa na niektoré z najväčších mylných predstáv, ktoré mnohí ľudia o Bitcoine majú. Naozaj hodnota Bitcoinu stojí na „ničom“? Je Bitcoin naozaj príliš volatilný a riskantný a nemá žiaden reálny význam? V tomto článku oddeľujeme fakty od fikcie (bez ignorovania možných rizík), aby sme podrobne odpovedali na tieto kľúčové otázky.
Mýtus č. 1: Je už neskoro investovať do Bitcoinu
Pretože Bitcoin v roku 2025 dosiahol maximum a mnohí majú pocit, že zmeškali príležitosť „nastúpiť do vlaku včas„. Ale tu je háčik: tesne pred začiatkom pandémie COVID-19 sa cena Bitcoinu ešte pohybovala okolo 5 000 €. Od roku 2025 však jeho cena stúpla skoro na 100 000 € a potom prudko klesla na približne 75 000 €.
JP Morgan Chase odhaduje, že cena Bitcoinu by mohla dosiahnuť 146 000 USD za coin, a Citigroup dokonca uvádza odhad až 300 000 USD. O cene 100 000 USD sa hovorilo už od začiatkov Bitcoinu, takže nie je prekvapením, že niektoré prognózy idú až k 1 miliónu USD za jeden coin.
Mýtus č. 2: Bitcoin je bublina
To, že niektorí ľudia kupujú Bitcoin ako investíciu, neznamená, že je to špekulatívna bublina – teda taká, ktorá by praskla hneď, ako by investori zistili, že cena je vyššia, než je skutočná hodnota. Mnohí pritom Bitcoin prirovnávajú k tulipánovej horúčke zo 17. storočia, keď ceny vzácnych odrôd tulipánov vyrástli 26-násobne a následne sa počas šiestich mesiacov zrútili.
Porovnanie s akciami Amazonu
Bitcoin za 16 rokov zažil niekoľko cenových výkyvov, no zakaždým sa dokázal znovu „pozviechať“ a dosiahnuť nové maximum. Ide skôr o typický „boom a bust“ cyklus, aký býva pri nových technológiách. Napríklad akcie Amazonu v roku 1999 spadli z hodnoty 100 USD až na 5 USD, no dnes patria medzi najhodnotnejšie na svete.
Volatilita je v mladých trhoch normálna
Niektorí významní investori do Bitcoinu pripomínajú, že volatilita tejto kryptomeny je na mladý trh jednoducho prirodzená a bude sa znižovať, keď trh dospeje. Kým môže občas dochádzať k prudkému nárastu, existujú aj dlhšie obdobia, kedy cena zostáva stabilnejšia.
Mýtus č. 3: Bitcoin nie je bezpečný
Bitcoin je vôbec prvou elektronickou menou, ktorá používa kryptografiu a blockchain. Od svojho vzniku v roku 2009 beží s 99,9 % dostupnosťou (uptime) – a to bez prerušenia či bezpečnostných výpadkov, hoci v najsilnejších dňoch zvládal aj viac ako 300 miliónov transakcií. Bitcoinová sieť nikdy nebola hacknutá a jej otvorený zdrojový kód (open source) neustále testuje a overuje obrovské množstvo bezpečnostných expertov a informatikov.
Bitcoin takisto ako prvý vyriešil problém tzv. dvojitej útraty (double-spend problem), ktorý sa považoval za neriešiteľný – až kým sa neobjavil Bitcoin. V praxi to znamená, že transakcie sú nevratné a ukradnúť či sfalšovať Bitcoiny by vyžadovalo obrovský výpočtový výkon (a ani to by s najväčšou pravdepodobnosťou nevyšlo).
Mýtus č. 4: Bitcoin škodí životnému prostrediu
Ťažba Bitcoinu je, po pravde, energeticky náročná. Ale určiť celkový dopad na životné prostredie nie je vôbec jednoduché, pretože v modernom svete spotrebúva energiu prakticky všetko – od bankovníctva a prevádzky kancelárskych budov až po otvorenie bankomatu či osobnú návštevu pobočky. Naviac, ťažiari Bitcoinu sa v priebehu rokov stále viac zameriavajú na uhlíkovo neutrálne alebo ekologické procesy, napríklad hydroelektrické elektrárne a iné obnoviteľné zdroje, aby znížili svoju uhlíkovú stopu.
Podľa výskumu Univerzity v Cambridge je 20 % ťažby Bitcoinu napájaných obnoviteľnou energiou, napríklad veternou či solárnou, pričom niektoré odhady hovoria až o 70 % (Cambridge Bitcoin Electricity Consumption Index). Správa došla k záveru, že „environmentálna stopa Bitcoinu je v tejto fáze pravdepodobne len okrajová.“
Mýtus č. 5: Bitcoin nemá reálne využitie
Bitcoin predstavuje nový spôsob realizácie peňažných transakcií v kyberpriestore. Je to ako „e-mail pre peniaze„, ktorý ľuďom umožňuje posielať platby do celého sveta bez potreby tradičného bankového systému – a s maximálnym rešpektovaním súkromia. Napriek tejto novej úlohe môžete napríklad zájsť na čerpaciu stanicu a pomocou Bitcoin bankomatu vyberať či vkladať kryptomeny, podobne ako v bežnom bankomate.
Kritici tvrdia, že v reálnom svete je Bitcoin zbytočný, čo však nie je pravda. Bitcoin totiž umožňuje zaplatiť komukoľvek kdekoľvek, bez sprostredkovateľov a za nižšie poplatky. Taktiež slúži ako istá forma ochrany pred infláciou, keďže kapitál mnohých inštitucionálnych investorov prúdi do Bitcoinu v časoch, kedy sa fiat meny (napr. Euro) stávajú nepredvídateľnými.
Bitcoin sa niekedy označuje ako „digitálne zlato„, pretože – podobne ako zlato – ho existuje len obmedzené množstvo (21 miliónov coinov). Rozdiel je v tom, že zlato je ťažké a neskladné, zatiaľ čo Bitcoin sa dá prakticky okamžite poslať cez internet – napríklad prostredníctvom smartfónu.
Zhrnutie:
Pravda o Bitcoine vychádza stále viac na svetlo, najmä keď sa v praxi ukazujú ďalšie a ďalšie inovatívne možnosti blockchain technológie. Ako čas plynie, verejnosť zrejme ešte viac ocení potenciál tejto novej formy meny a uvedomí si, aký revolučný vplyv by mohla mať na celý obchodný svet.
Pridaj komentár